Viete, čo je PPP? Pozrite sa na jej príznaky

Rodičia detí s označením PPP poznajú pedagogicko-psychologickú poradňu. PPP je taktiež skratka používaná v súvislosti s jedlom. Označuje sa tým duševná porucha s názvom Porucha príjmu potravy.

Telom sa zaoberáme od puberty. Zvyčajne nájdeme niečo, čo nám nevyhovuje, malo by byť iné. Chceme mať stehná ako kamarátka, prsia ako tá druhá a vypracované brušné svaly ako chalani. V dospelosti nad niektorými týmito snami mávneme rukou. Nastupuje však stres v zamestnaní, problémy s rodinou, ktoré sa viac či menej vedome odrážajú v našom jedálničku. Práve tu číha porucha príjmu potravy.

Čo to je PPP?

Pre vysnívanú postavu sme často ochotní urobiť veľa. Je jedno, koľko máme rokov. Obmedzujeme jedlo, tvrdo športujeme, niekto si vyberá diétu alebo komplexnú zmenu životného štýlu. Ani jedno nie je samo o sebe zle. K vysnívanej postave sa vypracujeme. Ak je to tak, nezostáva nič iné len gratulovať. Ak sa však telo a jeho krivky stanú posadnutím, môžeme ohroziť fyzické aj psychické zdravie.

Porucha príjmu potravy sa neobjaví zo dňa na deň. Nastupuje pomaličky, nenápadne. Začína to chudnutím niekoľkých prebytočných kilogramov. Chudnutie sa však časom stane posadnutosťou a životnou prioritou. Od dosiahnutia cieľa si sľubujeme väčšiu spokojnosť a lepšie postavenie v spoločnosti. Človek s PPP sa často zatvára do vlastného sveta, v ktorom rieši len vlastný vzhľad, jedlo, šport a vypracovanie sa do vlastného ideálu krásy.

Porucha príjmu potravy je charakterizovaná nezdravým prístupom k jedlu a vlastnému telu. Riešenie hľadajú ľudia s PPP aj v nadmernom energetickom výdaji, teda v podobe prehnaného cvičenia.

Príčiny:

Ako vznikajú poruchy príjmu potravy? Nedá sa povedať, že by existoval jeden spúšťač PPP, ako keď sa do nás pustí vírus alebo baktérie. Vznik PPP je postupný, a preto je jeho odhalenie veľmi ťažké pre človeka samotného aj jeho okolie.

Typické je skreslené vnímanie vlastného tela.

Typické príčiny:

• Psychologické – spúšťačom bývajú emocionálne problémy alebo porucha osobnosti ako je napríklad depresia alebo úzkosť, zložité životné udalosti, rodinné faktory.
• Biologické - vznik PPP môže zrýchliť genetická predispozícia, alebo aj nedostatočné množstvo niektorých hormónov v tele. PPP je až 10x častejšie ochorenie u žien ako u mužov.
• Sociálne – tlak zo strany spoločnosti alebo rodiny, aby bol človek štíhly.
• Fyzické – napríklad ochorenie žalúdka alebo pankreatitída.
• Medicínske – spôsobené liekmi, ktoré človek užíva, alebo postupovanou liečbou.

Typy poruchy príjmu potravy

Porucha príjmu potravy sa radí medzi duševné poruchy. Osoby s týmto ochorením nie sú schopné prijímať potravu v dostatočnom množstve.. 

Najtypickejšie PPP sú:

• mentálna anorexia,
• bulímia,
• záchvatové prejedanie sa.

Mentálna anorexia vedie k zámernému odmietaniu potravy. Osoby s anorexiou udržiavajú pre úmyselné znižovanie váhy extrémne nízky glykemický príjem. Ľudia s touto poruchou sa snažia držať vnútorne nastavených pravidiel príjmu potravy. Za celý deň zjedia napríklad len jablko. Tento štýl držia dlhodobo, príjem je veľmi deficitný a typická je pre nich podváha.

Tip! Prečítajte si náš článok o prerušovanom pôste. V niektorých variantoch pôstu je energetický príjem za deň taktiež nulový. Tento stav však predstavuje len jednodennú alebo dvojdennú činnosť.

Bulímia predstavuje prejedanie sa vo veľmi krátkom čase. Je to spojené s pocitom viny, zlyhania. Preto je ďalším krokom trest vo forme hladovania, veľmi intenzívneho alebo dlhodobého cvičenia a prípadne následné vyvracanie potravy. Pre rýchle odstránenie prijatého jedla z tela si človek s týmto problémom pomáha užívaním laxatív (látky s preháňacím účinkom) alebo diuretík (lieky na odvodnenie).

Bulímia je sprevádzaná extrémnymi zmenami v jedálničku. Niekoľko dní sa stravuje postihnutá osoba len nízkokaloricky, prípadne si dopraje len chudé mäso či zeleninu. Po niekoľkých dňoch však spadne do konzumácie fastfoodu a veľkého množstva sladkej stravy.

Záchvatové prejedanie sa je bulímii podobné. Chýba v ňom ale kompenzácia v podobe zákazu jedla a je to podobné extrémne správanie. Dotyčná osoba v krátkom čase zje veľké porcie jedla. Následne nastupuje pocit viny. Presýtenie býva spájané s bolestivými stavmi z prejedania sa. Situáciu  rieši ďalším jedlom. Pri záchvatovom prejedaní sa konzumuje chorý jedlo vo chvíli, aj keď nemá hlad.

Rada! Do kolotoča PPP môžete spadnúť aj nevhodne zvolenými diétami. Aj pri diéte musíte dbať na správne zloženie živín. S nízkosacharidovou diétou KetoMix si môžete byť istí správnym zložením jedálnička pri dodržiavaní jej pravidiel.

Menej časté PPP

Sú však známe aj iné formy poruchy príjmu potravy. Nie sú také časté, ale dôsledky bývajú vážne. Patrí medzi nich napr.: 

• syndróm pica (pojedanie nestráviteľných vecí),
• ruminatívna porucha (pre toto ochorenie je typické navrátenie žalúdočného obsahu späť do úst a jeho opakované prežúvanie, prehltnutie alebo vypľutie),
• reštriktívna porucha príjmu potravy (človek s touto poruchou nerieši vzhľad postavy alebo chudnutie. Namiesto toho sa však vyhýba určitým potravinám alebo celým skupinám potravín pre ich chute, konzistenciu, vzhľad či teplotu).

Syndróm pica  predstavuje PPP, pri ktorej sa konzumujú nepožívateľné predmety bezkalorickej hodnoty. Bežným potravinám sa pritom tieto osoby nevyhýbajú. Konzumujú však k bežnej strave dlhodobo aj napr. papier, vlasy, vatu.

Pri ruminatívnej poruche dochádza k navráteniu obsahu žalúdka späť do úst. Toto jedlo sa opätovne prežúva, niekedy vypľuje, inokedy zje. K vyvráteniu dochádza samovoľne a bez námahy.

Pri reštriktívnej poruche dotyčný odmieta určité druhy potravín z rôznych dôvodov. Môže tu hrať úlohu konzistencia jedla, farba či teplota stravy. Môže ísť aj o negatívnu skúsenosť s jedlom. Problém nastáva, ak z tohto dôvodu daná osoba nemôže riadne rozšíriť svoj jedálniček, aby mala dostatok živín.

Diagnóza PPP je v rukách odborného lekára. S týmto druhom ochorenia by človek nemal zostávať sám. Zvyčajne je potrebná spolupráca niekoľkých odborníkov – praktického lekára, psychológa, psychiatra a nutričného terapeuta. Tak isto je dôležitá podpora rodiny. Zásadný je však prvý krok – priznať si, že si s danou situáciou neporadíme sami. Rozrozprávať sa o svojom probléme s lekármi a rodinou prináša samo o sebe značnú úľavu.