.jpg){kind=logo}
C₈H₁₁NO₂, dopamín alebo hormón šťastia. Bez ohľadu na to, ako tejto chemickej látke budete hovoriť, jej prejavy v ľudskom tele budú vždy veľmi dôležité. Okrem dobitia energetických bateriek totiž dokáže podporiť správnu činnosť nášho srdca aj ďalších orgánov.
Zdroj: Shutterstock
Dopamín - čo to je a ako vôbec vzniká
V našom mozgu sa nachádza okolo 80 miliárd neurónov. Jedným z tých, ktoré naše telo skutočne potrebuje a bez ktorého sa v mnohých smeroch nedokáže zaobísť, je aj dopamín. Ten je takzvaným neurotransmiterom. Teda molekulou, ktorá v ľudskom tele zvláda prenášať informácie medzi bunkami. Dopamín pritom nie je jediným transmiterom, ktorý má v našom tele dôležité funkcie. Medzi ďalších známych predstaviteľov patrí adrenalín, noradrenalín, serotonín alebo histamín.
Dopamín je vhodne nazývaný ako hormón šťastia. Či chceme, alebo nie, je to práve táto látka, ktorá v nás vyvoláva pocit uspokojenia a vháňa do našich žíl dostatok energie a motivácie nielen k fyzickej aktivite, ale aj k radosti všeobecne. Do nášho tela sa uvoľňuje kedykoľvek, keď prežívame pozitívne a radostné emócie. Jeho spúšťačom sú aj tuky a cukry. Práve vďaka týmto pozitívnym pocitom je u človeka zvýšené riziko nadváhy alebo obezity. Platí totiž, že čím viac tukov a kalórií prijmeme, tým viac dopamínu sa v našom tele objaví. Hormón šťastia tak získame takmer zadarmo.
Zdroj: Shutterstock
Dopamín zlepšuje náladu, ale môže aj negatívne ovplyvniť naše zdravie
To, aký vplyv na nás hladina dopamín hormónu v tele bude mať, určuje jasná definícia. Tá vysvetľuje, že dostatok dopamínu v nás vyvoláva pocity šťastia, vo veľkom množstve až eufóriu. Nedostatok tejto látky naopak môže negatívne ovplyvniť naše zdravie, náladu a energiu a viesť až k dlhodobým zdravotným problémom.
Hormón šťastia pozitívne neovplyvňuje iba náladu. Čo robí dopamín:
- podporuje schopnosť učiť sa a sústrediť,
- zvyšuje kvalitu spánku,
- podporuje správnej činnosti obličiek a srdca,
- zvyšuje našu vnútornú motiváciu k činnostiam.
Rovnako ako veľké množstvo dopamínu vyvoláva eufóriu, ani jeho nedostatok nie je pre telo príliš priaznivý. Kvôli jeho zníženej hladine dochádza napríklad k:
- únave a väčšej potrebe konzumácie kofeínu,
- negatívnym náladám až úzkostiam,
- strate motivácie,
- zlému sústredeniu a zhoršeniu pamäte,
- poruchám pohybového aparátu.
Zdroj: Shutterstock
Vekom dopamín klesá, je možné ho zvýšiť doplnkami stravy
Nejde síce o množstvo dopamínu, pokiaľ sú ale poškodené dopamínové dráhy, je podporený vznik ochorení medzi ktoré patria afektívne poruchy, schizofrénia alebo Parkinson. Množstvo dopamínu sa v ľudskom tele znižuje s vekom. Nie nadarmo je Parkinsonova choroba chorobou, ktorá postihuje osoby staršie ako 50 rokov. Starnutím a odumieraním mozgových buniek dochádza k znižovaniu počtu neurónov, ktoré majú za cieľ produkciu dopamínu. Ovplyvniť jeho množstvo môže aj častá konzumácia alkoholu alebo iných návykových látok. Produkcia je znížená aj nezdravým životným štýlom, stresom alebo nedostatkom spánku.
Všeobecne platí, že tvorbu dopamínu môžeme podporiť zdravým životným štýlom, vyváženou stravou bohatou na aminokyseliny a doplnením vitamínu D. Ten je možné zvýšiť pravidelným užívaním doplnkov stravy alebo pobytom na slnku. Zabúdať by sme nemali na relaxáciu a dostatok spánku.
Dopamín tablety, ktoré by túto látku obsahovali a dokázali ju v našom tele zvyšovať, neexistujú. Variantom sú doplnky stravy, ktoré podporujú organizmus a tým prirodzene vedú aj k zvýšeniu hladiny dopamínu v našom tele. To môže viesť aj k podpore chudnutia. Pozitívna myseľ a dostatok energie prispejú k pozitívnym výsledkom keto diéty.